Reklama
 
Blog | Jiří Macků

Světonáhled světoběžníka agenta Poláka

Za jeden lidský život se toho někdy dá stihnout hodně, tak jako v případu sportovního komentátora Karola Poláka. Od veřejného komentování Panenkovy penalty, či Labutího jezera, až k utajeným formám služby režimu.

Legenda mikrofonu, která svým barytonem rámovala sportovní akce osmi světových šampionátů a dokonce dvanácti olympiád, se co nevidět dožije tři čtvrtě století. V dobré kondici; v duševní tak dobré, že dokonce křížovky luští zpaměti. I názory má originální, jak dokázal nedávno jeho rozhovor v Mladé frontě Dnes. Byl o všem možném, jenom o jednom ne – o seznamech spolupracovníků StB, v nichž je veden dokonce v několika kategoriích od důvěrníka přes tajného spolupracovníka až k agentu. Sáhněme tedy k jinému rozhovoru, který poskytl ´na domácí půdě´ servru sme.sk. Pár myšlenek K.Poláka, některé vskutku velmi pozoruhodné (a poté i reakce čtenářů), nyní v původním znění:

Bol socializmus lepší ako dnešná demokracia? – Bol. Chyby sa robili všade, politické vraždy boli vždy a sú dodnes na celom svete, čiže sa odvolávať iba na to, že ten režim má na svedomí veľa nedobrých činov. Lenže ktorý režim ich nemá?

Vzniklo heslo, že „kto nekradne, okráda svoju rodinu“. To je chyba systému. – Viete, na Slovensku vzniklo podobných humorných, sarkastických a ironických hesiel veľa a vznikajú stále. To vymyslí nejaký hlupák a veľmi rýchlo sa to roznesie. Vraj sa rozkrádalo. Ale prosím vás pekne, kto mohol za socializmu ukradnúť niekoľko miliárd, ako sa týždeň čo týždeň dozvedáme dnes? Tak čo tu niekto rozpráva o tom, že sa kradlo?

Je pre socializmus ospravedlnením, že sa kradne aj dnes? – Ja tým socializmus neospravedlňujem. Neznášam ale jednu vec – ak si niekto prihrieva polievočku, nejaký slávny herec, ktorý hral komunistických funkcionárov a hrdinov vlasteneckej vojny. Vtedy mu tie komunistické peniaze nesmrdeli.

Milan Kňažko? – To ste povedali vy. A nielen on, veď takých sú stovky. A nielen hercov. Tie peniaze, čo vtedy bral, mu nesmrdeli. A teraz rozpráva o ´komoušoch´, ktorí ho vykorisťovali a zneužívali jeho tvár. Však si ju nemal dať ukradnúť. Mal vliezť do lesa a vyhadzovať mosty a tunely. Ukážte mi disidenta, ktorý bojoval v horách so zbraňou v ruke. Disidenti napísali nejaký pamflet, potom sa dali zatvoriť, lebo to mali v programe, aby boli po prevrate slávni, lebo to tak je v každej krajine.

Nemali istotu, že režim padne. – Tak riskli. Zadarmo to nerobili. Ani Havel to nerobil zadarmo. Ten má pekné konto. A navyše bol chránený všetkými tajnými službami. Jemu sa nesmelo nič stať, lebo bol vytipovaný, že keď padne železná opona, bude prezidentom. Tak ho chránili KGB, FBI, aj Mosad.

To si myslíte, alebo viete? – To si myslím. A nielen si myslím. Obráťme veci takto – on sám sa vyjadroval o ´krvožíznivom´ krvavom režime, ktorý ho zavrel do basy, kde mu nosili ´vepřo, knedlo, pívo´ a písal si svoje hry. Čo keby tento krvavý režim poslal jedného dňa o pol druhej v noci dvoch maníkov do jeho cely a tí by ho obesili na kravate? Ani pes by neštekol po nejakom Havlovi. Akurát by vyšla taká, že „nějakej Havel se v noci oběsil.“ Ak by vôbec vyšla. Pozrime sa na veci aj z tejto stránky. Ten režim ho nechal žiť.

Ešte ani v roku 1989 nemali disidenti istotu, že režim padne. – Prosím vás, dlhé roky som chodil po svete. Na západe boli inštitúty, ktoré pripravovali scenáre, čo všetko treba v prvom rade urobiť, až padne železná opona. Že padne, bolo jasné, pretože pre to robili všetko. Nie kvôli slobode ľudí na východe, ale preto, aby dostali na východ svoje obchodné reťazce a mekdonaldy.

Fungovanie na päťročnice a vyrábanie bez ohľadu na dopyt bolo v poriadku? – Nebolo to vyrábané všetko na sklad. Po páde režimu sme vyhlásili, že „haha, plánované hospodárstvo“. Čiže ho máme neplánované. Teraz každý vyrába čo chce a koľko chce, nikto to nekoordinuje.

Mal by štát koordinovať, čo sa má vyrábať? – Boli vtedy v našich predajniach závadné potraviny? Vypredávali sa vtedy potraviny s prepísanými dátumami spotreby? Zo západu sem chodia rôzne tovary, ktoré oni žrať nechcú, tak ich posielajú k nám.

Zato sa predávalo pod pultom, pretože niektoré potraviny neboli vôbec. – Niekto argumentuje tým, že voľakedy neboli pomaranče a teraz sú. Vtedy, keď sa doviezli pomaranče, ľudia stáli v rade preto, lebo si ich mohol každý dovoliť kúpiť. Každý kúpil päť, šesť aj desať kíl. Teraz kupuje po jednom, lebo na to nemá.

Vy ste sa zo zmeny v roku 1989 asi príliš netešili. – Vedel som, aké to bude, pretože som chodil na západ a videl tamojší život. Ten rok poslúžil len k tomu, aby sa americký a západný trh dostali na východ. To bol podľa mňa hlavný dôvod, žiadna sloboda národov.

Prenasledovanie väzňov za socializmu vám neprekážalo? – A čo Guantanámo? Tam sú akí väzni? Život odpovie na všetko. Naučili sme sa pozerať len jednostranne, že všetko, čo bolo, je treba vymazať a zničiť. A pod heslom budovania nového sveta a podľa mňa pofidérnej demokracie, ideme všetko negovať. Každý si chce prihriať polievočku tým, že nadáva na to, čo bolo predtým, hoci mu to vyhovovalo. Vyštudoval zadarmo, mal prácu, mohol si vybrať zo štyroch až piatich ponúk, a teraz nadáva, že tie svine komunisti ho nechali vyštudovať zadarmo.

Dá sa metaforicky povedať, že kapitalizmus verzus socializmus je futbalový zápas, v ktorom aktuálne socializmus prehráva? – Áno, momentálne prehráva, ale aj zásluhou rozhodcu. Ten pripiskuje iba jednej strane.

Politikov v súčasnom systéme považujete za darebákov. Napriek tomu ste pred rokmi robili predvolebnú kampaň HZDS. Prečo? – Nedal som sa na to z presvedčenia, ale z pragmatického dôvodu. Prišla ponuka, ktorá mi sľubovala dosť neobvyklý finančný obnos a keďže mám nejaké to spevácke i herecké zázemie, vzal som to.

Keby vás oslovili v najbližšej kampani, šli by ste ju robiť? – Poriadne by som si to rozmyslel. Záleží na tom, aká by to bola ponuka.

Záleží na tom, aká by to bola ponuka, alebo aká strana? – Aká by to bola ponuka, nie strana. Ja to beriem profesionálne ako športovec – aj ten hrá raz za Trenčín a potom proti nemu za Košice. A o rok môže byť slovanista. Emócie idú bokom, ide tam, kde ho zaplatia…

Konec ukázek z rozhovoru, nyní ještě pár reakcí čtenářů i na téma, do něhož se český novinář nemínil vydat. (Anebo, to je i moje osobní zkušenost s tímto listem, mu to v redakci z článku vyhodili.):

Tomu senilovi, čo tu velebí režim, zákonom NR SR č.125/96 definovaný ako zločinecký, môžem odkázať len jedn, že ak sa radí k zločincom, čo tu porušovali základné ľudské práva, je to jeho svedomie, jeho charakter, jeho chrbtová kosť.

To čo povedal, to je fakt silná káva. Vysvetlujem si to tak, že buď: a) je už totálne senilny, b) je to zatrpknutý komunista, ktorý sa mal vtedy lepšie ako vačsina normálnych ludí, tak mu je teraz lúto, že zlaté časy pominuli, c) je to úplny idiot. Tak si vyberte.

A čo že je nadpriemerny moderátor. To, že v niečom vyniká ešte neznamená, že ma patent na rozum. Ta úbohosť jeho argumentácie hovorí za všetko.

On len profesionálne donášal, inak nikomu nikdy neublížil. On bol len agentom StB. On sa len ´slušne správal´ ku sociku a socik mu za to ´slušne daval´ slušné i neslušné výhody, za ktorými sa mu cnie.

Je rozdiel, či ste boli nepriateľskou osobou, preverovanou osobou, kandidátom spolupráce, spolupracovníkom, alebo agentom. Agentom, alebo držiteľom bytu sa nemohol stat človek tak, aby o tom nevedel. Agent aj držiteľ bytu bol ukolovaný a platený. Ako agent šiel do cudziny s konkrétnou úlohou a za jej plnenie bol hodnotený a odmeňovaný. To všetko agenti vedeli a vedia… Polák bol agent.

A už jenom jeden poznatek na závěr: ve sportovní žurnalistice bylo spolupracovníků Stb vždy jako naseto. Snad žádná jiná profese totiž nenabízela tolik mimořádných výhod, jakými byly zahraniční cesty spojené s valutovými dietami. Jistě žádnou náhodou nebylo, že to byli současně lidé, kteří – tak jako Polák – měli na svém kontě řady olympiád, světových šampionátů fotbalových, hokejových, krasobruslařských či lyžařských, motocyklových šestidenních, nejrůznějších mezistátních i klubových utkání. A za takové prebendy se muselo něco odevzdat…

Většinou nikdy nenašli odvahu svou spolupráci vysvětlit. Nepřímým přiznáním byla alespoň skutečnost, že po Listopadu se z médií dobrovolně vytratili. Ale už jsou tam mnozí zase zpátky…

Reklama

Vyhledávání

Tip: Vyhledávejte dle autora pomocí autor: autor:”Erik Tabery” další tip

Výsledky vyhledávání

Hledám o sto šest
Vyskytla se chyba, zkuste to znovu.
Reklama